Rozhovor so psychologičkou Simou Vaďurovou o vzťahu zdravej výživy a fyzickej i duševnej pohody nás i našich detí

6. 9. 2021
Skutočne zdravá škola

Už v najbližších dňoch uzrie svetlo unikátna brožúra vytvorená na základe výsledkov celoslovenského prieskumu Skutočne zdravej školy o vzťahu detí základných a stredných škôl k zdravému životnému štýlu a stravovaniu. Táto brožúra bude prierezom poznatkov o návykoch a sebavnímaní slovenských detí súvisiacich so zdravým životným štýlom, ako i praktické usmernenia a tipy od odborníkov z oblasti výživy, vzdelávania, psychológie a environmentalistiky pre školy, rodičov i deti samotné.

Na tvorbe tejto unikátnej publikácie sa podieľala i psychologička Simonne Vaďurová, ktorú všetci volajú familiárne Sima.

Sima sa vo svojej praxi venuje neformálnemu psychologickému vzdelávaniu, podpore ľudí v náročných životných situáciách, v budovaní zdravého životného štýlu a výživovému poradenstvu. Vyštudovala biológiu a neskôr psychológiu a svoje vzdelanie si doplnila i o nutričné poradenstvo. Pracovala aj v občianskom združení Liga za duševné zdravie ako vedúca kancelárie a projektová manažérka. 

Sima pôsobí v organizácii Stromosvet, ktorý sa radí medzi našich ctených podporovateľov, ako konzultantka pre oblasť zdravého životného štýlu s prepojením prírody a jej benefitov pre duševné zdravie. Vyspovedali sme ju teda, ako vníma vzťah zdravej výživy a fyzickej i duševnej pohody a aj o tom, aké môžu byť následky jedenia pod stresom či v nepohode na psychiku detí.

  • Sima, hovorí sa, že v jedle, ktoré každý deň prijímame, je schované tajomstvo nášho zdravia a fyzickej a duševnej pohody. Čo pre vás znamená pojem zdravá výživa?

Jedlo je jednou zo základných potrieb, ktoré si my ľudia musíme naplniť, ak chceme žiť. 

Aké palivo v podobe jedla a pitia svojmu telu dodáme, tak aj budeme fungovať. K potravinám, príprave jedla ako starostlivosti o seba a svoju rodinu pristupujem nekomplikovane a snažím sa byť kreatívna. 

Mala som to šťastie, že som ako dieťa vyrástla v prostredí, v ktorom sa stravovaniu a kvalite jedál prikladal veľký význam.  Toto som si zobrala aj do dospelého života a verím, že časť svojich skúseností, zručností a vedomostí som preniesla aj na dcéru. Orientujem sa na čerstvé potraviny, na ktoré v sezóne chodím najradšej do našej záhrady. Rada pripravujem jedlá, ktoré sa varia v jednom hrnci či plechu. Stačí mi zopár surovín a momentálny nápad. Dôležité pre mňa bolo zistiť, aký typ potravín nám každému v rodine vyhovuje a vytvoriť nejakú základnú paletu jedál tak, aby som nemusela variť každému zvlášť. 

Najmä pri dcére sme skladbu potravín hľadali dlhší čas. Pociťovala určitý zdravotný diskomfort, ktorý súvisel aj so stravovaním. Toto bola vlastne moja prvá a silná motivácia zaoberať sa stravou a zdravím serióznejšie. 

Som presvedčená, že každý človek je schopný zistiť, čo mu v strave svedčí. Stačí len počúvať signály svojho tela a využívať jeho múdrosť vo svoj prospech. Keď je kvalitne a dostatočne, v zmysle množstva konzumovanej potravy vyživené telo, tak sú funkčné aj ostatné systémy. Takže, jednoducho povedané, strava ovplyvňuje to, ako sa cítime, ako myslíme, ako riešime životné výzvy, ako sme výkonní fyzicky aj psychicky. 

Zdravá výživa pre mňa znamená nielen kvalitne jesť, ale mať aj “výživné” a funkčné vzťahy s rodinou a okolím. Zároveň je to pre mňa možnosť a jeden zo spôsobov, akým sa každodenne zaujímam o seba aj o druhých. Každý deň si môžeme samy sebe aj navzájom v podobe pripraveného jedla dávať kúsok lásky, ktorá sa k nám ako životodarná energia v podobe živín dostane.

  • Je teda pravda, že kvalita prijímaných potravín, naše stravovacie návyky a náš životný štýl sa výrazne podieľajú nielen na našom fyzickom, ale i duševnom zdraví a ovplyvňujú našu životnú energiu?

Keď do seba nahádžeme jedlo bez rozmyslu ako do odpadového koša, budeme sa tak aj cítiť.

Naše telo nie je nádoba na zmiešaný, netriedený odpad. Ak sa v domácnosti a v bežnom živote usilujeme byť environmentálne zodpovední, tak buďme takí aj k sebe a vedome trieďme a vytrieďme pre seba prospešné potraviny. 

Nemenej dôležité sú aj podmienky a prostredie, za ktorých jedlo konzumujeme. Je fajn, keď má človek navnímané, kedy má hlad a aký druh hladu to je. Svojím spôsobom si telo, resp. náš metabolizmus, môže navyknúť na stravovací režim, ktorý funguje v štandardných situáciách a riadiť sa ním. 

Oplatí sa plánovať jedlo aj trochu dopredu, aby nás neprekvapil náhly pokles energie, ktorý môže ovplyvniť fyzický aj mentálny výkon. Dôležité je to najmä pri deťoch, ktoré sa len učia pomenovávať a identifikovať signály tela.

Taktiež sa vieme prípravou vhodného jedla pripraviť aj na situácie, ktoré môžeme nazvať záťažové, či už je to v práci, v škole, v športe. Vhodná skladba potravín alebo jedál sa významne podieľa na úspechu vykonávanej činnosti a ovplyvňuje naše správanie žiaducim smerom. Keď sme dostatočne nasýtení, tak naše telo má to správne palivo na všetko, čo potrebuje. Cítime sa komfortne, máme dostatok sily a energie na všetky výzvy, ktoré nás čakajú. Ak nemáme naplnenú potrebu jedla, tak môžeme cítiť určitý druh diskomfortu. 

Veľa dospelých aj detí vtedy nevie presne rozoznať, čo potrebujú a riešia to neadekvátnymi spôsobmi správania, čo postihuje aj to stravovacie. Životná energia, jej dostatok či nedostatok sa prejavuje v našom správaní. To, či jej máme dosť, preveria záťažové, inak povedané stresové situácie. Veľakrát pri pocite nedostatočnosti, neúspechu či nespokojnosti v živote stačí, že sa zastavíme, vedome zavnímame svoje celkové fungovanie. Keď urobíme takúto “inventúru“ nášho žitia či už sami, s niekým blízkym alebo pomocou rady od odborníka, zistíme, v čom sú naše rezervy a čo môžeme zlepšiť. Zo skúsenosti viem, že stravovanie a vzťahové otázky sú na popredných miestach.

  • Vy ste sa na základe vlastnej skúsenosti začali vo svojej praxi venovať okrem psychologického poradenstva aj tomu nutričnému. Aj tu teda vidieť veľmi silné prepojenie medzi jedlom a vnútorným nastavením. Čo vás k tomu viedlo?

Neviem úplne presne zachytiť ten moment, kedy sa mi to takto prepojilo.  Zrazu sa začal črtať koncept spojenia psychologického a výživového poradenstva. Myslím, že som to takto začala vnímať cez seba svoje pocity, cez pokusy uspokojivo riešiť svoju situáciu. Chcela som sa cítiť spokojne a zdravo. Začala som si viac uvedomovať svoje telo, emócie, ktoré prežívam a pocity, ktoré cítim. Malo to svoj vývoj a chcelo to svoj čas.  Veľa som študovala, venovala sa sebe a hľadala odpovede na otázky ako:

Ako je dôležitý výkon pre pocit sebahodnoty?

Je dôležité mať so všetkými dobré vzťahy?

Ako sa môžeme zlepšiť v starostlivosti o seba? 

Ako zistíme koľko energie máme a ako ju môžeme zvýšiť? 

Kde sú jej zdroje?

Ako môžeme pracovať s bolesťou či už fyzickou alebo duševnou? 

Ako je možné, že niekto v strese priberá a iný chudne?

Tých otázok, na ktoré som hľadala odpovede bolo, a stále je, veľa.

Sú súčasťou môjho sebapoznávania a spoločne so vzdelávaním sa, znamenajú pre mňa nikdy nekončiacu cestu.

A to je na tom fantastické.

  • Uvedomujú si  však toto prepojenie ľudia/vaši klienti?

Trafili ste. Neuvedomujú.

Väčšina z nich svoju situáciu nevníma aj z tohto pohľadu, sú zacyklení v tom, čo ich trápi.

Nemajú potrebný nadhľad a znalosti, aby videli aj tento rozmer, ktorý sa zrkadlí v ich prežívaní.

  • Dokáže si zdravé telo samé uvedomiť, koľko je dosť, aké sú naše momentálne potreby, ak ho počúvame?

Samozrejme. 

Všetci sme sa so schopnosťou načúvať signálom svojho tela narodili.

V priebehu života sme formovaní svojím okolím.

Každodenný tlak a nároky, ktoré sú na nás kladené, spôsobujú, že tieto signály potláčame a uprednostňujeme riešenie úloh kladených z vonka na úkor uspokojenia našich základných potrieb. 

Telo je veľmi múdre.

Po určitom čase nepočúvania a neopovedania na jeho signály sa  prejavy, ktorými si telo žiada pozornosť, oslabia až do takej miery, že nie sme schopní ich zachytiť a identifikovať.

Netreba sa však zľaknúť.

Nikdy nie je neskoro na zmenu a začať meniť svoje správanie a návyky.

Správnym tréningom sa telo opäť dokáže vyladiť a pracovať v náš prospech.

Len treba byť trpezlivý a nevzdávať sa.

Každý človek je jedinečný a potrebuje na znovunadobudnutie týchto schopností iný čas.

Deti, jedlo a prospievanie v škole spolu úzko súvisia - skúsenosti Skutočne zdravej školy, ale aj rôzne prieskumy tvrdia, že žiaci v škole nemajú dostatok času na obed, jedia v zhone, desiaty končia v koši a rady na bufety sú siahodlhé, deti často dokonca začínajú deň bez raňajok.  Stretávate sa s takýmito problémami aj vo svojej praxi? Aké môžu byť následky jedenia pod stresom či v nepohode na psychiku deti?

Je na pováženie, že sa s týmito nepohodami stretávajú už aj deti a to na dennej báze.

Keď budeme prikladať stravovaniu a súvisiacim témam dostatočný význam, pochopíme ich dôležitosť pre zdravý vývin detí a budeme vyvíjať tlak na začatie zmien, tak máme veľkú šancu toto zmeniť.

V súčasnosti sa niektorým školským aktivitám, ktoré nie sú priamo spojené s výukou, prikladá menší význam a je pre ne vydelený obmedzený čas.

Stravovanie žiakov v škole je jednou z nich. 

Základ stravovacieho správania a celkové nastavenie dieťaťa sa tvorí v rodine. 

V škole však môžeme témy, ktoré súvisia s príbehom jedla a jeho konzumáciou 

ďalej rozvíjať a obohacovať deti o nové zážitky a poznatky.

Čo sa týka jedenia detí pod stresom, do ktorého sa dostávajú pre nedostatok času, uponáhľanosť rodičov alebo z mnohých iných dôvodov, je to komplexnejšia téma, a tak ju treba aj vnímať.

Je prospešné pozerať sa na túto problematiku očami detí a porozumieť ich správaniu, pretože každé správanie niečo komunikuje.

Pre každé dieťa je stresom niečo iné a vyrovnáva sa s tým spôsobom, ktorý je vzhľadom na jeho zrelosť a skúsenosti so záťažovou situáciou účinný.

Treba však povedať, že v stresovej situácii sa náš tráviaci systém, ale aj iné telové systémy správajú inak ako v bežnej tzv. pohodovej situácii, a to ovplyvňuje fyziologické aj psychické procesy človeka.

Keď sa pozrieme konkrétnu na situáciu, pri ktorej  jedenie, resp. prostredie, kde sa konzumuje alebo je prítomná nevyhovujúca spoločnosť, znamenajú pre dieťa stres, tak výsledkom môže byť neštandardné správanie a zablokovanie trávenia.

Namiesto toho, aby sa dieťa na obed tešilo, sa dostavia negatívne pocity.

Pre každú činnosť a spoluprácu pedagóga so žiakmi je pozitívne prežívanie počas aktivít, partnerský vzťah a akceptácia výhodou, ktorá zvyšuje efektivitu vzdelávacieho a výchovného procesu.

Stále častejším problémom v škole je aj šikana cez stravu. Závisť, ale aj psychické vydieranie, sú žiaľ prítomné. Nie vždy je problémom jedlo, ale býva práve prostriedkom na to, ako sa problémy riešia. Existuje nejaký univerzálny návod na to, ako sa jej vyhnúť alebo čo v takomto prípade robiť, či už z pohľadu pedagóga, spolužiaka alebo rodiča, ak niečo také spozorujeme vo svojom okolí?

Dôležitá je všímavosť k sebe aj ostatným. 

Deti si budujú svoje miesto v komunite rovesníkov, spoznávajú nových ľudí a situácie, preto je dôležité, aby si uvedomovali svoju hodnotu, mali dostatočné sebavedomie a sebaúctu, ktoré ich budú navigovať aj pri výbere kamarátov a pri riešení záťažových situácií.

Pre dieťa nie je niekedy ľahké požiadať o pomoc, preto by sme mali deti podporovať pri vyjadrovaní svojich pocitov a rozprávať sa s nimi primeraným spôsobom o rôznych témach, aj tých zložitejších.

Ukazujme im inakosť a pestrosť ľudí, nechajme ich “obuť si topánky toho druhého”, aby vedeli porozumieť aj iným, z ich pohľadu menej šikovným.

Keď sa dieťa naučí slobodne prejaviť postoj bez toho, aby ubližovalo druhým je veľká šanca, že    v dospelom živote bude svoje sociálne zručnosti a emócie využívať úspešne a eliminuje možný vznik psychických porúch v neskoršom veku.

Pokiaľ spozorujeme nejaký náznak správania, ktorý môže naznačovať šikanu alebo iný druh rizikového správania, je dobré skúsiť sa porozprávať s dieťaťom - agresorom a/alebo dieťaťom -  obeťou osamote, bez divákov a najlepšie na neutrálnej pôde.

Ak sa v škole nachádza školský psychológ, pozvime ho k spolupráci a samozrejme nesmieme zabúdať na rodičov či opatrovateľov dieťaťa.

Môžeme skúsiť využiť napr.  linku detskej dôvery alebo sa priamo obrátiť na odborníkov z VÚDPAP.

Pre celý proces komunikácie o probléme je najdôležitejšia dôvera dieťaťa v autoritu, ktorá to spolu s ním rieši. 

Bez nej sa len ťažko dosahuje uspokojivé riešenie a náprava.

Poruchy príjmu potravy úzko súvisia s nezdravým vzťahom k jedlu a k sebe samému. Bývajú častým problémom u dievčat ale aj chlapcov v dospievajúcom veku. Takúto závislosť na jedle v zmysle problémového správania je často ťažké rozoznať, možno by však stálo za zmienku spomenúť niekoľko dôvodov, prečo vôbec k takýmto problémom u mládeže dochádza a ako môžeme z pozície rodiča prispieť k tomu, aby sme sa podobným problémom vyhli.

Najznámejším modelom, ktorý objasňuje vznik PPP je neurovývinový multifaktoriálny prahový model. 

To znamená, že súčasne pôsobí niekoľko faktorov, ktoré môžu spustiť poruchu.

Medzi hlavné spúšťače počas adolescencie patria vývinové faktory mozgu, rané vzťahy a stres. 

Mladý človek sa chce v spoločnosti dospelých cítiť rovnoprávne a skúša to rôznymi spôsobmi.

Začína sa osamostatňovať. Chce byť tým, kto o sebe rozhoduje. Hľadá si miesto v spoločnosti.

Keď vyrastá vo funkčnej rodine, ktorá je mu oporou a bezpečnou bázou, môže skúšať rôzne formy správania a odvážne uvoľňovať puto bez rizika, že ostane bez pomoci, ak sa ocitne v ťažkostiach.

Aj rodičia či opatrovatelia by mali byť v tomto procese nápomocní a vložiť dôveru do potomka tým, že mu dajú do rúk určitú zodpovednosť za jeho rozhodnutia.

Oni sami tiež stoja pred novou etapou svojho života. 

Uvedomujú si, že dieťa dorastá a možno čoskoro bude samostatné a opustí spoločný domov.

Niekedy rodičia nechcú dieťa do života “pustiť”. 

Umelo predlžujú jeho závislosť od rodinných zdrojov a môžu vznikať nedorozumenia, ktoré vyúsťujú do rôznych prejavov správania adolescenta.

Jeden zo spôsobov ako mladý človek vie ukázať, že má veci vo svojich rukách, že ich vie ovplyvniť a ovládnuť, je aj manipulácia s jedlom.

Hranica medzi zdravým spôsobom prejavu a tým, kedy to už nemá pod kontrolou je tenká.

Mladý človek ešte nemá toľko životných skúseností, osvedčené a účinné stratégie ako sa vyrovnať so stresom v rôznych podobách, preto sa môžu takéto pokusy o sebavyjadrenie skončiť neúspešne a je potrebný odborný zásah.

Čiže, zaujímajme sa o naše deti, čo ich teší, čo ich trápi.

Načúvajme tomu, čo nám hovoria a chcú povedať. 

Skúsme s nimi diskutovať a hľadať riešenia, ktoré ich neponížia.

Pokúsme sa porozumieť ich pocitom a uznať ich.

Deti sú našim zrkadlom a každý deň nám ho nastavujú.

Vďaka nim, ak máme odvahu, sa môžeme viac spoznávať a zlepšovať sa.

Najlepším príkladom sme im my.

Ďakujeme, Sima.

Rozhovor pripravila Anetta Vaculíková a spracovala Andrea Jazbec.
Späť na zoznam

Co jsou cookies?

Textové soubory, které internetové stránky ukládají na váš počítač nebo mobilní zařízení v okamžiku, kdy tyto stránky začnete využívat. Stránky si tak na určitou dobu zapamatují úkony, které jste na nich provedli, a preferencí (např. přihlašovací údaje, jazyka, velikost písma a jiné zobrazovací preferencí), takže tyto údaje pak nemusíte zadávat znovu a přeskakovat z jedné stránky na druhou.

Dalším používáním těchto stránek vyjadřujete souhlas s ukládáním souborů cookies. Více informací Méně informací