Sme uväznení vo svete UPF? Cesta k zdravému potravinovému prostrediu

V poslednom čase sa čoraz častejšie skloňuje skratka UPF (Ultra-Processed Foods – vysoko spracované potraviny). Mnohí ich označujú za hlavného vinníka civilizačných ochorení, iní varujú pred prílišným zjednodušovaním. Kde je pravda a ako sa v tom máme vyznať, keď nám záleží na tom, čo konzumujeme?

Čo sú to vlastne UPF?

Pojem UPF pochádza z klasifikácie NOVA, ktorá rozdeľuje potraviny do štyroch skupín podľa miery ich spracovania:

1. Nespracované alebo minimálne spracované: ovocie, zelenina, vajíčka, čisté mäso, orechy.

2. Spracované kulinárske prísady: olej, maslo, cukor, soľ.

3. Spracované potraviny: čerstvý chlieb, syry, konzervovaná zelenina (spojenie skupiny 1 a 2).

4. Vysoko (ultra) spracované potraviny (UPF): produkty vyrobené prevažne z priemyselných zložiek (extrahované oleje, dochucovadlá, emulgátory), ktoré v domácej kuchyni bežne nepoužívame. Patrí sem väčšina sladkostí, sýtené sladené nápoje, ale aj niektoré balené pečivá či hotové jedlá.

      VS  

Prečo je diskusia o UPF zložitá?

Sara Lamonaca vo svojom článku upozorňuje na dôležitý aspekt: stupeň spracovania automaticky neznamená zlú nutričnú hodnotu. Pod nálepku UPF totiž klasifikácia NOVA hádže všetko – od sladených limonád až po celozrnné cereálie obohatené o vitamíny, rastlinné alternatívy mlieka či detskú výživu. Ak by sme slepo odmietli všetko, čo spadá pod UPF, mohli by sme nechtiac vyradiť aj potraviny, ktoré sú cenovo dostupné, trvanlivé a nutrične hodnotné.

Problémom je „potravinové prostredie“

Namiesto démonizovania spracovania ako takého by sme sa mali sústrediť na potravinové prostredie. To je svet okolo nás, ktorý ovplyvňuje, po čom v obchode alebo školskej jedálni siahneme.

Dnes sme obklopení potravinami, ktoré sú:

• Hyper-chutné: Navrhnuté tak, aby sme ich zjedli viac, než potrebujeme.

• Cenovo neodolateľné: Často lacnejšie než čerstvé suroviny.

• Všadeprítomné: Reklama na ne útočí na nás z každého rohu.

Ako k tomu pristupujeme v Skutočne zdravej škole?

Cieľom nie je vyvolať strach z každého zabaleného keksíka. Našou cestou je:

1. Návrat k základným surovinám: Prioritou v školských jedálňach, ale aj domácich kuchyniach, by mali byť potraviny z 1. a 3. skupiny NOVA – teda čerstvé suroviny a poctivo spracované potraviny (ako kvalitný kváskový chlieb či syry).

2. Čítanie etikiet: Učíme deti aj dospelých rozumieť tomu, čo jedia. Ak má produkt príliš dlhý zoznam zložiek, ktoré ani nevieme vysloviť, pravdepodobne nejde o „skutočné jedlo“.

3. Budovanie pozitívneho prostredia: Ak deťom ponúkneme chutné, farebné a čerstvé jedlo v príjemnom prostredí, prirodzene sa zníži ich potreba siahať po vysoko spracovaných alternatívach.

Spracovanie potravín nám v histórii pomohlo prežiť a zabezpečiť bezpečnú potravu pre všetkých. Dnes však musíme byť kritickí k tomu, akú mieru priemyselnej úpravy tolerujeme. Cesta k zdraviu nevedie cez zákazy, ale cez budovanie prostredia, kde má skutočné jedlo prednosť.